PREŠOV/LEVOČA (27. október) - Pražská kovová tabuľka, Klienov či Pichtov stroj, to všetko slúžilo v 19. storočí nevidiacim pri písaní. Popri dnešných digitálnych záznamníkoch, hovoriacich počítačoch či počítačoch vybavených Braillovým písmom, znejú tieto prvé vynálezy ako archaizmy. Vyskúšať si prácu s nimi je možné v priestoroch Múzea špeciálneho školstva v Levoči až do konca novembra.  

 

V múzeu v týchto dňoch sprístupnili výstavu venovanú Aloisovi Klarovi, pražskej osobnosti, zakladateľovi Ústavu pre nevidiacich v Prahe na Malej strane (1832). Podporoval slabších, sociálne odkázaných, študentov i nevidiacich. V jeho šľapajach pokračoval aj syn Pavel Alois Klar a vnuk Rudolf Maria Klar. Ústav funguje dodnes.  

 

Železná tabuľka i Pichtov stroj  

Výstavu sprístupnilo levočské múzeum v spolupráci s Filozofickou fakultou Karlovej univerzity v Prahe, Strednou a materskou školou v Prahe, ktorá je pokračovateľom Klarovho ústavu a technického múzea v Brne, ktoré poskytlo skutočné unikáty. Ním je aj drevená plastická rozkladacia mapa strednej Európy, zachovaná v jedinom origináli. Vyrobená bola začiatkom 19. storočia a vymyslel ju práve učiteľ v Klarovom ústave Josef Bezecný, ktorý tam vyučoval zemepis. "Máme tu aj dvojlistovú kovovú pražskú tabuľku, ktorú vynašiel rovnako učiteľ Klarovho ústavu Václav Malý. Tá sa neskôr vo veľkom vyrábala vo Viedni. Tá pôvodná bola dosť ťažká s 21 riadkami, neskôr sa vyrábali menšie s 10 riadkami. Modernejšie už boli plastové. Vždy sa používala s dreveným bodadlom s kovovým hrotom. Do jedného okienka sa písalo vždy jedno Braillovo písmeno," uviedla vedúca levočského múzea Štefánia Petreková. Tabuľku dnes už používa málokto. Jej nástupcom bol Pichtov stroj. Na výstave nájdete Pichtov stroj z roku 1895. Vybavený je 6 tlačidlami a medzerníkom. Ďalším s unikátov je písací stroj, vznikol v Nemecku v polovici 19. storočia. "Ja osobne som ho nazvala obojživelníkom. Používal sa tiež v Klarovom ústave. Slúžil na písomnú komunikáciu nevidiaceho s vidiacimi. Nevidiaci si jednoducho vyhmatal písmeno, ktoré chcel napísať, pritlačil si želiezko na valec, na ktorom bola latinská abeceda. Na tú dobu išlo skutočne o pokrokový stroj a nevidiaci tak bez problémov komunikoval napríklad s úradmi," priblížila zaujímavosť Š. Petreková.  

 

Učitelia   vynálezcovia  

Ako zdôraznila Petreková, dnes nevidiaci používajú už oveľa modernejšie pomôcky. Hovoriace digitálne záznamníky veľkosti mobilov. Doma používajú modernejšie Pichtove stroje. Počítače vybavené Braillovým jazykom alebo hlasovým výstupom a podobne. Súčasťou výstavy sú aj exponáty zo zbierkového fondu múzea. Ide o učebné pomôcky, ktoré používali žiaci v levočskej škole pre nevidiacich, ktorá je najstaršou svojho druhu na Slovensku. Zaujímavá je drevená tabuľka s figúrkami. Prváčikovia sa tak učili kombináciu bodov písma na základe figúrok. Za pozornosť stojí aj hra Ovčín, či guľôčková drevená tabuľka, drevené pravítko alebo aj hodiny pre nevidiacich. "Tieto pomôcky a hry väčšinou vymýšľali učitelia školy, ktorí pôsobili v štátnom ústave pre nevidiacich. Vznikali v prvej polovici 20. storočia, v dobe, kedy pomôcky pre nevidiacich takmer vôbec neexistovali," doplnila vedúca múzea. 

Zdroj: 27.10.2014; Korzár; Denník prešovského kraja, šim.