Na huculoch zimnou krajinou

Na huculoch zimnou krajinou

Ak vás lákajú hlboké lesy a divoký život Východných Karpát, nemali by ste váhať s ich návštevou. A aby to naozaj stálo za to, môžete si zvoliť vskutku divoký spôsob ich objavovania. Kamil Soóš je zakladateľom projektu Tajomné Karpaty. Ochranu prírody a rozvoj turizmu podrobil zaujímavej skúške, vďaka ktorej je dnes možné celoročné spoznávanie Nízkych Beskýd zo sedla huculských koní.

Prečo Tajomné Karpaty vznikli a čo boli prvotné ciele ich pôsobenia na území východného Slovenska? Čo je hlavnou myšlienkou Tajomných Karpát?

Tajomné Karpaty vznikli v podstate z iniciatívy založenej na ochranu zvierat pred pytliactvom. V území, kde pôsobíme, a to nevravím len o Suchej, kde máme sídlo, ale v dosť širokom okolí, kde som sa roky potuloval a spoznával tamojší život, sa stalo pytliactvo v podstate národným dedičstvom.  A aj keby som sa akokoľvek snažil tolerovať to... v podstate sa to zlomilo úplne, keď mi raz v noci preleteli guľky ponad hlavu. Musel som niečo robiť, a tak sme založili spoločnosť a pritiahli sem ľudí. A zabralo to. Čo sa týka hlavnej myšlienky, tak tá je v podstate od začiatku nemenná - aspoň čiastočná ochrana prírody a hlavne zabránenie pytliactvu. Zrejme najúčinnejším krokom je rozvoj turizmu. A priestor pre turistiku je len v samotných Nízkych Beskydách ozaj obrovský. Chce to mať len úplne inú predstavu turistiky akú zažijeme v našich veľhorách, Tatrách, Fatre a podobne.

Na aké najväčšie problémy ste pri rozbiehaní projektu narazili? Boli miestni ľudia nápomocní alebo ste museli svoje zámery hájiť aj pred domácimi?

Neviem či je to tiež nejaký druh národného dedičstva, ale problémy má na Slovensku asi každá spoločnosť,  ktorá nemá žiadne vedľajšie nekalé úmysly.  My sme paradoxne nemali problémy s miestnymi ľuďmi, tí jediní nám ozaj pomohli, a ani na úrady sme doposiaľ nepocítili žiadnej krivdy. Problémy sme mali práve s človekom, s ktorým sme to všetko spolu rozbiehali, ale to je taký typický nezaujímavý príbeh.

 Foto: Kamil Soóš
Foto: Kamil Soóš

Ako ste sa dostali k jazdám na huculských koňoch? Prečo ste si vybrali práve toto plemeno koní a ako vyzerá starostlivosť o ne?

Náš prvotný úmysel bol zaujať turistov klasickou pešou turistikou a pozorovaním zvierat. No po čase sme usúdili, že pešia turistika tu v regióne je v podstate fádna a chýbajú tu, pre mnoho ľudí podstatné, výhľady do diaľav. Preto mi napadlo, že kúpim kone. Hucul bol jednoznačný. Myslím, že hucul je to jediný druh, ktorý patrí sem, priamo do srdca Východných Karpát.

Hucule sú v podstate samostatné kone. V novembri ich odložíte na lúku a v apríli prídete, hodíte na nich sedlo a ide sa. Keď je viac ako 30 cm snehu už je potrebný dokrm senom, soľou.

Opíšte nám váš bežný pracovný deň, keď máte s ľuďmi naplánované vychádzky.

Reálne nezáleží aká dlhá jazda je. My sa snažíme začať s prípravou už hodinku vopred. Pre kone treba ísť na lúku a nikdy neviete, na ktorej strane lúky sú. Spravidla na inej ako vy. Treba ich osedlať a na dvakrát utiahnuť. Keď prídu jazdci, tak na začiatok sa im povie niečo o koňoch vo všeobecnosti, potom o hucuľoch, vysvetlí sa im ako bude prebiehať jazda, na čo dávať pozor, čo si všímať. Po príchode samozrejme kone odsedláme, odnesieme na pasienok a dáme si, pokiaľ majú jazdci čas, kávičku.

Aké skupiny ľudí k vám väčšinou chodia?

Najčastejšie k nám chodia ľudia v strednom veku bez špecifikácie, žeby mali byť viac ochranársky založený. V podstate dosť zvedaví ľudia, ktorí si, verím, vždy niečo zaujímavé odnesú.

 Foto: Kamil Soóš
Foto: Kamil Soóš

Na svojom webe ponúkate niekoľko trás, na ktoré sa môžu záujemcovia prihlásiť. Čo sú špecifiká týchto trás, čo na nich môže človek zažiť a pre koho sú primárne určené?

Naše trasy sú od jednej hodiny po dva dni. Trasy máme hlavne zamerané na stopovanie zvierat, takže sa tu môžu turisti naučiť rozpoznávať stopy. Neraz sme už pozorovali vlky, medvede, ale aj iné druhy zvierat.  Ale zvyčajne je všetko ináč.  Človek je rád, že je na koni a užíva si to v plnom rozsahu. Veľa krát ani nevníma, o čom sa bavíme, len si to užíva. To je podstata toho všetkého. Priniesť ľudí, ktorí budú odtiaľto odchádzať spokojní.

Aké sú vaše najväčšie plány do budúcna? Plánujete rozbehnúť aj iné projekty pre podporu turizmu v regióne?

Plány samozrejme máme, chceli by sme kone učiť ťahať sane aby sme mohli pracovať na turistike aj v zime. Keďže máme aj ubytovanie, tak máme snahy o aktivity ako sú bicykle a bežky, čo je pre tento kraj priam predurčené. V pláne máme robiť tiež konské trasy, ktoré sú zvlášť populárne u našich poľských susedov.

Ako vravím, plánov je veľa. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť, snáď sme už urobili začiatočný krok na ceste, na ktorej konci bude súhra človeka s prírodou tak, ako to môžeme vidieť v mnohých vyspelých krajinách. Cesta je ešte dlhá.

  ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ SÚŤAŽ ! ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆

Chcete si vyskúšať spoznávanie Východných Karpát zo sedla huculov?

Zapojte sa do súťaže a vyhrajte zážitok pre 2 osoby! Zašlite svoju fotku z objavovania zimného Prešovského kraja s krátkym popisom na mail: marketing@severovychod.sk do 11. 4. 2024. Jeden vyžrebovaný výherca získa zážitkovú jazdu na huculoch pre 2 osoby.

❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆ ❄ ❅ ❆

 

Viete ako vyzerá okúzľujúca zima v Prešovskom kraji? Zapojte sa na do našej zimnej turistickej súťaže a vyhrajte zaujímavé ceny!