2538 letných výškových metrov
2538 letných výškových metrov
Ešte minulý rok v čase, keď nikto netušil, čo nás všetkých postihne na jar roku 2020, sa pod patronátom Turistických novín Prešovského kraja uskutočnila pre čitateľov súťaž, kde výherca mohol absolvovať výstup so sprievodcom UIMLA (Slovenská asociácia horských sprievodcov). V novinách som čitateľov oboznámil cez rozhovor s prácou horského sprievodcu s medzinárodnou licenciou. A tak som aj netrpezlivo čakal na oznam z redakcie, že kto je výhercom zimnej a následne aj výhercom letnej túry.
Správa aj s kontaktom zimného výhercu mi onedlho prišla, neváhal som a vytočil som oznámené telefonné číslo. Na druhej strane sa ozval príjemný ženský hlas, ktorý mi však oznamuje, že výhru daruje svojmu synovcovi. Kontaktujem teda znova a na druhej strane sa ozýva mužský hlas a po krátkom rozhovore sme dohodnutí, že nepôjdeme v zimnej sezóne, ale posunieme termín na jar, niekedy v apríli alebo v máji. Marek, obdarovaný výherca je turista telom i dušou a praje si nejaký jarný výstup vo Vysokých Tatrách.
Následne sa však začali peripetie nielen u mňa a Mareka, ale u všetkých ľudí nielen na Slovensku, ale v podstate na celom svete. Koronavírus všetko oddialil na nekonečno. Pevne som veril, že začiatok leta sa výstup uskutoční. Parkrát sme si aj s Marekom zavolali, boli v kontakte a predbežne sme si dohovárali termín. Situáciu trošku narušovali naše pracovné povinnosti, nakoľko Marek je dlhoročným hasičom v Giraltovciach a ja horským záchranárom vo Vysokých Tatrách.
Ako to už u záchranárov býva a zrejme to majú v povahe a i v pracovných povinnostiach, ihneď po ukončení alebo nastolení „normálnych“ životných pravidiel sme si cez pár strohých telefonátov dohodli predbežný termín i cieľ výstupu. Osobne som si prial, aby nám vyšlo počasie, lebo je to jeden z faktorov, ktorý dokáže ovplyvniť výstup alebo túru. Tesne pred koncom júna ladíme termín a netrpezlivo pozeráme predpovede počasia.
30. júna vychádza predpoveď a v Tatranskej Polianke sa ráno stretávam s trojicou vysmiatych východniarov. Sme dohodnutí, že dnešným cieľom bude Končistá (2538 m n.m.), siedmy najvyšší vrchol Vysokých Tatier. Vývoz na Sliezsky dom a pomaly sa po magistrále presúvame do Batizovskej doliny ku Batizovskému plesu. Na naše prekvapenie nás víta ako keby jesenný deň s chladným vetrom.
Pri Batizovskom plese dávame krátku prestávku a začíname výstup juhovýchodným rebrom smerom k vrcholu Končistej. V sedielku robíme krátku prestávku a pomaly sa blížime k vrcholu. Vo vrcholovom žľabe nás víta obrovský balvan, ktorý patrí ku nákove, ktorú rozdelila horská búrka. Takto je vrcholová nákova Končistej už minulosťou. Stále tam je však aspoň časť nákovy a tak je kde urobiť si vrcholovú fotku.
Prvé vrcholové fotky, niečo si porozprávame o Končistej a priľahlých vrcholoch a spomeniem aj jednu neobvyklú pátraciu a záchrannú akciu, ktorá sa udiala v stene Končistej, asi pred štyrmi rokmi. Zostup robíme smerom do Lúčného sedla, kde stretávame veľké stádo kamzíkov a kocháme sa výhľadmi do doliny Zlomísk, Dračej dolinky a aj smerom ku Kriváňu. Vrchol Tupej, kde na vrchole je nerezová sekera s nápisom Tupá. V zime, keď som tu bol na zimnej túre, tak tam bola ešte lešenárska rúrka.
Zostupujeme klasicky cez Ostrvu, kde už na turistickom chodníku stretávame turistov, ktorí ďalej pokračujú po magistrále, alebo sa idú pokochať pohľadmi do Popradskej kotliny alebo do doliny Mengusovskej. Moji parťácí zrýchleným krokom zdolávajú zostup a pri zaslúženom pivku na Popradskom plese, spomíname nielen na dnešok, ktorý sme spolu prežili, ale aj iné výstupy v Tatrách a iných pohoriach Slovenska. Zo všetkých troch sa totiž vykľuli skúsení turisti a horali, ktorí len ráno na Tatranskej Polianke pôsobili skromným dojmom. Takto vedia zapôsobiť asi len správni chlapi z východu, ktorí popri svojej ťažkej záchranárskej práci, hľadajú relax v horách. Dúfam, že sa im túra páčila a určite by som sa nimi bez ďalšieho rozhodovania vybral kdekoľvek do hôr.
Autor: Milan Tomaškovič, vysokohorský sprievodca
Pozri tiež:
