Vo fondoch Podtatranského múzea v Poprade sa nachádza neobvyklá nádoba zo známej archeologickej lokality Myšia hôrka pri Spišskom Štvrtku. Našli ju v roku 1966 počas ťažby piesku a rozoberaní kamenných múrov tamojšieho sídliska z prelomu staršej a strednej doby bronzovej a prisúdenej nositeľom otomansko-füzesabonskej kultúry (okolo 1600 pred Kr.).

Hrncovitá nádoba vysoká takmer 35 cm, na povrchu pokrytá odtlačkami slamy, má na okraji ústia obvodový žliabok, ústiaci do zobákovitej výlevky. Analýza ukázala, že nejde o bežný typ nádoby, ale o spodnú časť destilačného prístroja na výrobu domácej pálenky. Súčasťou prístroja bola nedochovaná vrchná miska vo funkcii poklopu, ktorej úlohou bolo kondenzovať pary, stekajúce žliabkom cez výlevku počas destilácie „samohonky“.

Zhodné konštrukčné riešenie má napríklad nádoba zo severovýchodnej Mezopotámie, v dnešnom Iraku (lokalita Tepe Gaura), spred vyše 5500 rokov. Nádoba zo Spišského Štvrtku je považovaná za najstaršiu známu podstatnú časť destilačného prístroja nielen u nás, ale zrejme i v celej Európe. V areáli pravekej opevnenej osady alkohol zrejme vhodne poslúžil tunajším obyvateľom na vykonávanie tu doložených krvavých kultových obradov, pri ktorých nechýbala tá najcennejšia – ľudská obeta.

Autor: Mgr. Tomáš Babura

Pozri tiež: