Tradície a zvyky na Šariši ako ich poznáte aj nepoznáte

Tradície a zvyky na Šariši ako ich poznáte aj nepoznáte

Hádam neexistuje krajší a bohatší sviatok na tradície v roku ako sú vianočné sviatky.

Začínajú adventným obdobím, ktoré bolo v minulosti spojené so snehom, ktorý vŕzgal pod nohami, mráz štípal tvár. Snehová prikrývka mala význam prikrytia všetkého, čo prežili ľudia počas celého roka a vniesla tak ticho a pokoj do života rodín. Rovnako ako sneh padal na zem. Potichu. A práve v takomto očakávajúcom čase sa rodiny a gazdovstva pripravovali na Vianoce, popretkávané tradíciami a zvykmi.

Prinášame niekoľko z nich v regióne Šariš, ktoré ešte aj dnes nájdeme v nie jednej domácnosti. Ich múdrosť, dôvtipnosť je našim dedičstvom, ktoré by sa malo zachovávať.

Upratovanie

Aby Ježiško prišiel do čistého prostredia, v domoch na Šariši sa poslednýkrát upratovalo tesne pred Štedrým dňom, zvyčajne týždeň pred sviatkami. Ak sa konala zakáľačka, tak to bolo tri dni.

Gazdiné najprv „vyrajbali pokrovce“ (tkané koberce, predložky) v potoku. Potom vydrhli drevenú dlážku. Ak bola hlinená, vymazali ju, prekryli vrecovinou alebo čerstvou čečinou. Steny sa vybielili, obloky umyli a zavesili biele záclony. Šatstvo nemohlo byť zavesené, preto sa poukladalo a prezliekli sa periny. V kuchyni sa veľa neupratovalo, pretože sa veľa nevarilo. Bol predsa pôst a používalo sa menej hrncov a mís.

 Tibor Šarišský
Tibor Šarišský

Oblátky

Pečenie oblátok patrilo v minulosti k povinnostiam rechtorov, ktorí mali príjem z pečenia oblátok uvedený aj v dekréte. Obilie na mletie múky alebo priamo múku na oblátky im doniesli žiaci, ktorí chodili v predvianočnom čase, najmä v deň svätej Kataríny po domoch.

Oblátky z jednoduchého nekysnutého cesta sa začali piecť v železných kliešťach hneď po Lucii. Na jednej strane klieští býval zvyčajne znak kríža, na druhej vetvička či kalich. Najlepší žiaci, ktorých vybral a preskúšal pán rechtor, roznášali upečené oblátky v košíkoch po domoch podľa objednávok dva alebo tri dni pred Štedrým dňom. Každá rodina dostala v košíku zo desať až dvadsať vodových oblátok, zopár cukrových aj rolovaných oblátok. Keď žiaci pekne zavinšovali, dostali do košíka potraviny a peniaze pre pána rechtora.

apple-1883940_1920

Ozdoba domu a domácnosti
Ježiško sa narodil na slame, preto i vianočné sviatky boli v minulosti v znamení slamy.

Na Vigíliu – Viľiju doniesol otec rodiny do izby snop slamy a prvú a druhú noc spala celá rodina na slame. Aj symbolická výzdoba na Vianoce bola zo slamy.

Vonku zasa ľudia obviazali slamou stromy, a potom po nej paličkou poklepkávali a vraveli: „Budzeš rodzic!“

Na Šariši sa používal aj zemiak – gruľa, do ktorého boli husto pozapichované steblá slamy, na konci ozdobené mašličkami z pestrofarebného papiera. Tak vznikol slamený jež, ktorého volali zvizda – hviezda a visel z povaly nad stolom. Stromčeky aké dnes poznáme neboli. Nad stolom visel zvyčajne vrcholec stromov z jedličky, či smreka a boli ozdobené jabĺčkami, orechmi, oblátkami a svätými obrázkami z odpustov, ktoré rodina navštívili počas roka.

 Tibor Šarišský
Tibor Šarišský

Zvyky a tradície na „Viľiju“

Na Štedrý deň sa ohlasoval prísny pôst – najprísnejší  v roku.
Tento deň sa odjakživa považuje nielen za posledný deň od Lucie, v ktorom prevláda tma nad svetlom, ale aj zlé sily nad dobrými.

Aj preto napríklad v Toryse na Šariši dospelí deťom na Štedrý deň prízvukovali, aby sa vyvarovali bitky, lebo vraj platilo – že kto si vyslúži bitku na Štedrý deň bude bitý celý rok.

V niektorých dedinách na Šariši, na „Viľiju“ deti mohli zjesť iba po jednom upečenom zemiaku a zajesť ho surovou kapustou. A to aj napriek vôni, ktorá sa niesla kuchyňou.

  • Tradovalo sa, že v ten deň sa nič nikomu nepožičiavalo, aby sa bosorky k veciam ich majiteľov nedostali a nepobosorovali jemu, jeho rodine, alebo statku.
  • Naopak, s radosťou vtedy vítali každé kýchnutie, ktoré na rozdiel od súčasnosti neveštilo blížiacu sa chrípku, ale prírastok na gazdovstve.
  • Pred večerou zvykli dievčatá vybehnúť s prvou horúcou upečenou bobaľkou-opekancom, ktoré boli s makom súčasťou štedrovečernej večere na ulicu pred dom. Ktorého muža prvého zbadali, také meno mal mať ich nastávajúci.
  • O tom, či sa ho dočkajú do roka, si veštili dievky takisto pred veľkou večerou – priniesli do izby drevo na kúrenie a rátali ho pri peci. Keď priniesli v náručí do domu párny počet polienok značilo to, že budú do roka žiť v páre.
  • Odvážny bol ten, kto večer vybehol von so zatajeným dychom a priniesol triesky. Ak sa mu podarilo na jeden nádych, zaručilo mu to veľa peňazí v budúcnosti.
  • Rovnako, ak v rodine bola ošípaná, chodilo sa k nej a pýtali sa jej koľko rokov budú žiť. Koľkokrát sviňa zakvílila toľko rokov predpovedala.
  • Pred večerou sa pálili uhlíky na toľko kopčekov koľko mal gazda posiateho zrna. Z ktorého uhlíka najviac popola vzišlo, z toho zrna čakali najväčšiu úrodu
  • Gazdiné nosili na štedrovečerný stôl orechy, hrach a jablka. Každý člen rodiny z každého zobral a hodil do štyroch kútov izby, aby bolo v ďalšom roku hojnosti v dome.
  • Štedrovečerná, bohatá, veľká a niekde vilijová večera sa zvykla jesť za stolom opásaným reťazou, aby vraj rodina nastávajúci rok držala pokope.
  • Pod stolom zvykli byť v ten večer poznášané všetky železné náčinia z hospodárstva, ako vidly, lemeše a brány a celá rodiny na nich počas večere držala nohy, aby stvrdili a nedoráňali sa pri prácach na poli.

christmas-1010749_1920

Na Šariši bola až svätá povinnosť, aby sused susedovi išiel zavinšovať na sviatky.  No vždy išiel nižšie bývajúci vyššiemu, nikdy nie naopak. Smer hore znamenal viacej peňazí, zdravia a šťastia v gazdovaní, viacej hydiny, zveriny, bohatý dvor.

Štedrovečerná Večera sa takmer v každej rodine začínala modlitbou a pomazaním všetkých členov rodiny medom. Medový krížik na čele dievčat mal spôsobiť, že budú v roku sladké ako med a usilovné ako včielky, chlapcom zas mal zaručiť, že sa budú dievčatám páčiť.

V rôznych kútoch Šariša sa pripravovali niekde až sedmoraké a v bohatších rodinách i dvanástoraké jedlá. Medzi vianočne tradičné jedlá patrila– jucha, horochovú polivku s gribami, slifčanku alebo slivčankua z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstná kapustnicu so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom. Piekli sa koláče z kysnutého cesta, okrúhly koláč kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou.

Z každého jedla odobrali aj dobytku a hydine. Naprázdno však ostala mačka, pretože ju považovali za falošnú, ďalej pes, lebo sa vraj rodí slepý a kôň, keďže má vraj kopytá ako čert.

Tradície v regióne Šariš sa rodili prevažne v dedinách, dodnes sa uchovali a nech už ich nájdeme kdekoľvek, ich poslaním je osláviť Vianoce, rozdávať pokoj, radosť a vážiť si, že je rodina pokope.

Na koniec vinšovačka šarišského etnológa Jána Lazoríka, kotrá k Vianociam patrí:

„… Vinčujem vinčujem, na svate Hodi, preveľke kupi šickej urodi, všadzi bujnej oplodi, dobrej zrodi, odrodi,
ofcoch pulne uboči a šickeho hojňe – dvori pulne, bohate co strakate, roškate, i co s kridlami trepe.

Kirmakoch na sto jurmakoch, baranoch jak vahanoch teľo jahničkoch, jak na rakice guźičkoch
babu machiňu, dzifku kokiňu, vipraśanku śviňu!
Do paľuškoch šikovnosci, a do nožkoch chitrej kosci.

A eśči vam vinčujeme, keľo ľudzi na otpusce, keľo ľistkoch na kapusce,
keľo bača ofcoch ma, naj vas Panbuch požehna!..“

Zdroj: OOCR Región Šariš

Pozri tiež: