Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva na návštevu

Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva na návštevu

Vihorlatské múzeum v Humennom je od 12. mája 2020 opäť otvorené verejnosti. Priaznivcov umenia a regionálnej histórie pozýva aj k interakcii v on-line priestore prostredníctvom pokračovania múzejného projektu Príbeh umenia 2 – Z rodovej galérie. V májovom zadaní vstupujeme do rodovej portrétovej galérie múzea, v ktorej sa nachádza tridsaťšesť historických  portrétov z obdobia 17. – 19. storočia. 

Pozvánka

Portrétová zbierka Vihorlatského múzea v Humennom je súčasťou kaštieľskej obrazovej zbierky vyše šesťdesiatich diel portrétov, krajiniek a zátiší. Dva z historických portrétov predstavujú členov panovníckeho rodu Habsburgovcov, 34 portrétov zobrazuje členov šľachtických rodov Drugeth, Zichy, Althan, Csáky a Andrássy. Historický portrét v podmienkach panovníckych a šľachtických sídel symbolizoval dôležitosť rodu a jeho status v súdobej spoločnosti. Portrét grófa Dionýza Andrássyho s manželkou patria k tým, ktoré prezentovali prestíž Andrásyovcov aj v humenskom kaštieli. Návštevníci si ich môžu pozrieť počas návštevných hodín umelecko-historickej expozície každú sobotu a nedeľu od 14:00 do 18:00.

 Kaštieľ Humenné
Kaštieľ Humenné

Z galérie historických portrétov vyberáme v poznávaco-súťažnom projekte  podobizeň jedného z výnimočných predstaviteľov šľachtického rodu Andrássy z krásnohorskej vetvy – grófa Dionýza Andrássyho. Autorom portrétu je mníchovský maliar Gabriel Schachinger, ktorý súčasne portrétoval aj Dionýzovu manželku. Podobizne manželov sú vystavené v empírovom salóne umeleckohistorickej expozície Vihorlatského múzea v Humennom, ako jeden z najkrajších symbolov naplnenej veľkej lásky manželských párov prezentovaných v humenskom kaštieli.  

Grófa Dionýza Andrássyho (18.11.1835 – 23.2.1913) si história pamätá ako vzdelanca, umelca, mecenáša vedy a umenia a priekopníka dobročinnej činnosti. Mladý gróf s univerzitným právnicko-diplomatickým vzdelaním sa v roku 1866 proti vôli bohatej andrássyovskej rodiny tajne zosobášil s opernou speváčkou českého pôvodu. Stavovsky nerovným sobášom bol Dionýz vylúčený z dedenia majetku. K rodine sa vrátil až po smrti otca a brata v roku 1873 ako jediný dedič rodového majetku. Bezdetní manželia prežili spolu tridsaťšesť šťastných rokov a svoje životy zasvätili dobročinnej činnosti. Pomáhali sirotám, vdovám, starým a chudobným, finančne podporili desiatky nemocníc, starobincov, sirotincov a škôl v Uhorsku i v Európe. Dionýz Andrássy zomrel v Palerme v roku 1913. Pochovaný bol s veľkou poctou spolu s už zosnulou manželkou (1902) v pietnom secesnom mauzóleu, ktoré nechal vybudovať na pamiatku svojej trvalej lásky k manželke v Krásnohorskom Podhradí. Jeho pôsobenie v európskom priestore urobilo z Dionýza jeden z najvýraznejších symbolov spoločenských premien v období prelomu 19. a 20. storočia. Uhorská andrássyovská dynastia preto určila svojmu predkovi jedno z čestných miest aj v rodovej galérií, v humenskom kaštieli nevynímajúc.

Súčasťou májového pokračovania projektu je aj súťažné zadanie s cenami pre výhercov. Informácie o súťaži, ktorá potrvá do 31. mája 2020 sa nachádzajú na webovej stránke múzea www.muzeumhumenne.sk

Zdroj: Vihorlatské múzeum v Humennom

Pozri tiež:

Humenné

Mesto Humenné, často nazývané aj centrom či bránou horného Zemplína, sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenska, pri sútoku riek Laborec a Cirocha.