Rozmanitosť a bohatstvo rusínskeho folkóru z celého Rusínmi osídleného územia prvého Československa, ktorého súčasťou bola v rokoch 1919 - 1938 aj Podkarpatská Rus.

A práve v Podkarpatskej Rusi žije etnická skupina nazývaná Huculi (celkový počet Huculov sa dnes odhaduje na 300 tis.), ktorí žijú v horách v Zakarpatskej oblasti dnešnej juhozápadnej časti Ukrajiny nielen v blízkosti rumunských hraníc. Ich obživa a život spočívala v chove dobytka, oviec, drevorubačstva, pĺtnictva alebo sa venovali ručným prácam ako je rezbárstvo, výroba keramiky, tkáčstvo... Dokonca sa im podarilo odchovať aj osobitné neveľké plemeno horského koňa nazývaného Hucul. Tieto kone boli vynikajúci pomocníci pri ťažkých prácach v lese, keďže sú nenáročné, no zároveň veľmi odolné, výkonné a vytrvalé.

Napriek ťažkým podmienkam a tvrdému životu v horách si uchovali dodnes množstvo originálnych ľudových zvykov, pestré kroje i kultúru. V ľudovej hudbe používajú originálne nástroje ako sú gajdy, drumbľa, malý cimbal, sopilka. Z tancov je známy tanec mužov so sekarami okolo ohňa ako je Arkan, či dievčenský chorovod (hajivka, chorovodné hry) v úvode jari tancovaný pri chráme (cerkvi).

Za choreografiu Jar na Podkarpatskej Rusi (chorovod, Arkan a Huculka) sme získali ocenenie laureáta Jazykom tanca 2022. Námet sme čerpali z oblastí mesta Rachiv (Rakhiv, Рахів), Jasiňa (Yasinya, Ясіня) a Veľký Bičkiv (Velykyi Bychkiv, Великий Бичків), dnes Rachivský rajón Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

V programe poukazujeme hlavne na to, že aj keď sa hranice štátov častokrát menili, Rusíni ostávajú jedným nedeliteľným národom s bohatou jedinečnou kultúrou.