cierny-orol-presov

Čierny orol

V južnej časti námestia, na východnej strane Hlavnej ulice je zasadený blok mestských reprezentačných budov, oddávna nazývaný Čierny orol.

V mestských písomnostiach bol uvádzaný ako publicum diversorium, teda verejný hostinec. Od začiatku 19. storočia bol hostinec využívaný čoraz častejšie na rozličné kultúrne účely. Ešte v prvej štvrtine 19. storočia bola v jeho priestoroch zriadená väčšia miestnosť reduty, v ktorej sa popri iných aktivitách hrávali aj menej nákladné divadelné predstavenia.

V roku 1833 postavili v dvore prvú divadelnú budovu pre nemeckú divadelnú spoločnosť. Bola to menšia, samostatne stojaca sieňová stavba s malou dvoranou, ktorá mala iba 46 miest na sedenie a niekoľko lóží. V 40. rokoch 19. storočia vznikla v zadnej časti dvora hostinca výstavná budova mestskej reduty.

Celý komplex bol prebudovaný v poslednej tretine 19. storočia. Rozsiahlou prestavbou všetkých troch objektov a ich spojením do jednej veľkej budovy vznikla nová mestská reduta, ako skutočne reprezentačný mestský objekt. Jedenásťosové hlavné priečelie budovy, jednotne upravené v historizujúcom slohu, bolo symetricky rozdelené vstupným portálom, po stranách ktorého boli umiestnené dva mohutné bosované stĺpy, podopierajúce veľký balkón. Po prestavbe obsahoval komplex Čierneho orla budovu reduty, divadlo a luxusný hotel s reštauráciou a kaviarňou.

Po vzniku ČSR v roku 1918 bol z budovy odstránený maďarský nápis Fekete sas a nahradený slovenským prekladom Čierny orol.

Od roku 1941 tu zväčša vystupoval miestny divadelný súbor „Jonáš Záborský”. Veľká rekonštrukcia divadla sa uskutočnila v roku 1943. Po súhlase slovenskej vlády, v januári 1944, bolo slávnostné otvorenie činnosti divadla. O desať rokov neskôr bolo premenované na Divadlo Jonáša Záborského.

V druhej polovici 20. storočia tak boli v komplexe Čierneho orla okrem Divadla Jonáša Záborského aj Park kultúry a oddychu a reštaurácia SAVOY.

 

Zdroj: Švorc, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Universum. 2006. Prešov. ISBN 80-89046-35-5