Františkánsky kostol je barokový jednoloďový rímskokatolícky kostol s dvojvežovým priečelím, na severnej strane spojený s kláštorom. Zasvätený bol sv. Jozefovi.

Okolo roku 1380 postavila rehoľa karmelitánov nový kostol spolu s neveľkým kláštorom priamo na mieste pôvodného kostola. Po odchode rehoľníkov z mesta v roku 1559 pripadli obidve stavby pod mestskú správu, ktorá kláštor počas reformácie využívala na hospodársko-obranné účely.

Rozhodnutím panovníka Leopolda I. v roku 1661 pripadol kostol s kláštorom františkánskej reholi z neďalekej Nižnej Šebastovej. Evanjelická mestská rada však ani po viacerých intervenciách panovníka nebola ochotná vpustiť františkánov do mesta. Podarilo sa im to až po obsadení Prešova vojskom v roku 1671.

Vďaka finančnej pomoci baróna Františka Klobušického z Prešova a barónky Šóšovej zo Solivaru čoskoro začala prestavba pôvodne gotického kostola, a to presbytéria a lode kostola, ku ktorej boli medzi piliermi pribudované bočné kaplnky. Podľa vzoru jezuitského kostola ll Gésu v Ríme bolo upravené celé priečelie s dvomi bočnými vežami. Rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola a kláštora sa realizovala v rokocho 1708 – 1718, a to pod vedením košického staviteľa Jána Tornyossiho. Finančne ju podporovala rodina Klobušickovcov.

V stavebných prácach sa pokračovalo aj v neskoršom období, keď bolo v rokoch 1732 – 1735 priečelie chrámu doplnené štukovou ornamentikou a štyrmi pieskovcovými plastikami (1734). Plastiky predstavovali sv. Róchusa, Floriána, Františka a Antona. Nové rozsiahlejšie stavebné práce boli na kostole urobené o poldruha storočia neskôr, po veľkom požiari v decembri 1870, ktorý zničil interiér kostola vrátane hlavného oltára. Po nákladných rekonštrukčných prácach vypukol 3. decembra 1888 nový požiar, pri ktorom zhoreli obe štíhle kostolné veže. Zostalo z nich len torzo, ktoré výraznejšie nezmenilo svoju podobu do súčasnej doby.

Františkánsky kostol má v súčasnosti štyri oltáre a kazateľnicu. Oltár sv. Antona Paduánskeho je z roku 1719. Zaujímavý je oltár Božského Srdca v strednej severnej kaplnke, na ktorom je emblém s bocianom držiacim kúsok zlata.

Pozornosť návštevníkov púta barokové priečelie s dvojicou bočných veží. Vstupný portál na prízemí, lemovaný piliermi vystupujúcimi zo steny, je zakončený prelomeným trojuholníkovým štítom, v strede s erbom v barokovom ornamente. Nad ním sa nachádza štíhle trojité polkruhovo zakončené okno, ktoré od trojice menších okien v hornej časti priečelia oddeľuje masívna rímsa. Na bočných poliach chrámového priečelia sa nachádzajú 4 výklenky s plastikami svätcov rehole.

Vo vnútri kostola sú nástenné maľby od Mikuláša Jordána. Autorom olejomaľby Svätá rodina na hlavnom oltári je františkán Konrád Švestka, ktorý iluzívnou nástennou maľbou na múre za oltárom zobrazil pôvodnú podobu oltára pred zničením v 19. storočí.

V chrámovej krypte sú pochovaní rehoľníci.

 

Zdroj: Švorc, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Universum. 2006. Prešov. ISBN 80-89046-35-5., www.presov.sk

Titulná foto: Jano Štovka, MQEP