Gápeľ v Prešove
Unikátna stavba – Gápeľ – je ťažné zariadenie nachádzajúce sa nad šachtou Leopold a patrí k stavbám európskeho významu.
Spočiatku bol gápeľ používaný na ťažbu i na fáranie baníkov, od konca 17. storočia už iba na dopravu soli alebo na odčerpávanie soľanky a po roku 1752 výlučne len na ťažbu soľanky.
Prvým ťažným mechanizmom nad šachtou Leopold bol ručný navijak – rumpál, ktorý bol predchodcom gápľa so silným dreveným hriadeľom. Štyri dlhé ramená dreveného hriadeľa otáčal rovnaký počet párov koní alebo volov. Tento hriadeľ, postavený v zvislej polohe, mal vo svojej hornej časti upevnený veľký navíjací bubon s konopným ťažným lanom, ktoré viedlo ku kladkostroju nad ústím šachty. Ním sa vyťahovali veľké kožené mechy, v ktorých sa soľ dopravovala z bane do triediarne a odtiaľ do soľného skladu.
V roku 1674 bola nad šachtou Leopold vybudovaná nová budova zakrývajúca ťažné zariadenie. Prestavovaná bola v roku 1752 po záplave bane hlbokej 155 metrov. Soľanka vtedy vystúpila do výšky viac ako 70 m a znemožnila klasickú ťažbu kamennej soli.
Stavba bola budovaná ako jednopodlažná budova s osembokou ihlanovou strechou, ktorá zakrývala deväťmetrový hriadeľ s veľkým navíjacím bubnom s priemerom 5,6 m. Zo šachty sa začala ťažiť soľanka a kvôli zmeneným podmienkam muselo byť prestavané ťažné zariadenie. Soľanka sa vyťahovala vo veľkých 5 – 7 hektolitrových kožených mechoch a potom bola odvádzaná odtokovým žľabom z budovy gápľa do zásobníkov, odkiaľ putovala do varní.
Gápeľ bol až do roku 1894 ťahaný konskými záprahmi. V tomto roku boli záprahy nahradené elektrickým motorom napájaným prúdom z elektrárne, ktorá sa nachádzala priamo v areáli solivaru. V roku 1929 bolo pokusne zavedené čerpadlo, ale to sa veľmi neosvedčilo, preto sa opäť začalo s ťažbou vratkom pomocou tradičných kožených mechov.
Ťažba soľanky pomocou gápľa nad šachtou Leopold pokračovala až do konca 60. rokov 20. storočia.
Gápeľ, zásobníky soľanky, varňa soli František, sklad soli, klopačka a ďalšie objekty tvoria ojedinelý historicko-technický areál, jedinečný v Európe, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Tento areál bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je v správe Slovenského technického múzea v Košiciach ako Vysunutá expozícia Múzeum NKP SOLIVAR.
Zdroj: www.presov.sk
POZRI TIEŽ:
NKP Solivar
Solivar v Prešove je národná kultúrna pamiatka, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia.
Konkatedrála sv. Mikuláša
Stavba monumentálneho farského chrámu Konkatedrála sv. Mikuláša bola ukončená v roku 1515. Napriek viacerým stavebným úpravám a veľkému požiaru v roku 1788 si neskorogotická stavba
Soľnohrad (Zbojnícky hrad)
Na okraji Slanských vrchov, južne od obce Ruská Nová Ves sa nachádzajú ruiny Soľnohradu, ktorý je nazývaný aj Zbojnícky hrad. Dôvod jeho vzniku je veľmi zaujímavý - chránil vzácne
