Gréckokatolícky biskupský palác začal písať svoju históriu prestavbou budovy mestského špitálu a chudobinca na nový kláštor (popri františkánskom bol druhý v meste), ktoré získali minoriti v roku 1671. Po príchode protihabsburských povstaleckých vojsk Imricha Tököliho v roku 1682 boli minoriti prinútení opustiť svoje sídlo. Vrátili sa doň v roku 1686.

V roku 1698 prikročili k výstavbe novej budovy svojho kláštora, a to pri Dolnej mestskej bráne na mieste, kde sa predtým nachádzali štyri menšie remeselnícke domy. Pôsobenie minoritov v Prešove ukončilo nariadenie cisára Jozefa II. z 12. júla 1787, ktorým bol kláštor zrušený, a to i napriek prosbám mestského magistrátu a jágerského biskupa u samotného panovníka.

Krátko po odchode posledných rehoľníkov (1788) vypukol v Prešove veľký požiar, ktorý zachvátil aj budovu zrušeného kláštora minoritov. Jeho opravu už zabezpečovalo mesto, ktoré v opravenej budove umiestnilo stálu vojenskú posádku.

V roku 1791 bolo z Košíc do Prešova premiestnené sídlo gréckokatolíckeho vikariátu, a to práve do priestorov bývalého minoritského kláštora. Do Prešova prišiel vikár Michal Bradáč.

22. septembra 1818 vydal pápež Pius VII. bulu Relata semper, ktorou zriaďoval gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. Celý komplex bývalého kláštora bol potom v roku 1821 pridelený prvému biskupovi novozriadenej prešovskej gréckokatolíckej diecézy Gregorovi Tarkovičovi (1754 – 1841). Vtedy sa začalo s postupnou renováciou komplexu a úpravou novovzniknutého biskupského sídla.

Jozef Gaganec, v poradí druhý prešovský biskup, dal v roku 1848 urobiť rozsiahlu prestavbu sídla, pri ktorej vznikla dnešná dvojpodlažná palácová budova s klasicisticky upraveným priečelím. Nad hlavným vchodom bol umiestnený veľký trojuholníkový štít (tympanón). Dominantou strednej časti budovy sa stala veľká kupola.

Biskupský palác bol spolu s chrámom poškodený 20. decembra 1944 pri bombardovaní Prešova sovietskymi lietadlami. Rekonštrukcia oboch stavieb sa začala hneď po skončení vojny. V roku 1950, kedy bola rozhodnutím najvyšších štátnych orgánov zrušená gréckokatolícka cirkev v Československu, prešli obe stavby – kostol i biskupský palác – do vlastníctva pravoslávnej cirkvi. Biskupský palác sa tak stal na 4 desaťročia sídlom prešovského pravoslávneho arcibiskupa. Od roku 1990 je sídlom biskupa greckokatolíckej cirkvi na Slovensku a Česku.

Gréckokatolícky biskupský palác je v súčasnosti sídlom prešovského sídelného archieparchu a najvyššieho predstaviteľa gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku – arcibiskupa a metropolitu vladyku Jána Babjaka, SJ.

 

Zdroj: Švorc, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Universum. 2006. Prešov. ISBN 80-89046-35-5.; www.presov.sk

Titulná foto: Wikipédia – autor: Doko Ing. Mgr. Jozef Kotulič – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://lnk.sk/E012