lubovna

Ľubovniansky hrad a skanzen

Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom bralnatom vrchu vysokom 711 m vypína Hrad Ľubovňa. V minulosti sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov a väznením Mórica Beňovského, šľachtica, cestovateľa a kráľa Madagaskaru. Hrad vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia. Hrad Ľubovňa sa v čase svojho vzniku zaradil do systému pohraničných hradov na severe Uhorska. Okrem ochrany poľsko-uhorskej hranice zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu dolinou rieky Poprad do Poľska. V roku 1412 sa v Hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Hrad sa dostal do zálohu poľských kráľov a stal sa sídlom poľských starostov, čiže splnomocnených správcov zálohovaných spišských miest. Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Hrad Ľubovňa rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Po vrátení spišských miest Uhorsku význam hradu klesol, začal upadať a meniť sa na ruinu. V rámci obnovy hradu ho úspešne zrekonštruovali a v súčasnosti doň umiestnili expozície hradného múzea. V roku 1991 bola obnovená a znovu vysvätená hradná kaplnka, v ktorej sa usporadúvajú bohoslužby. Samostatnú muzeálnu expozíciu predstavuje skanzen v podhradí. Tvorí ho súbor ľudových stavieb, ktorý pripomína malebnú podhradskú osadu.Prístup autom je až k hradu, pešo z centra Starej Ľubovne po červenej značke cesta trvá asi 30 min.

Zdroj: www.muzeumsl.sk; www.slovakia.travel.sk

 Foto: Jano Štovka, MQEP
Foto: Jano Štovka, MQEP

Samostatnú muzeálnu expozíciu pod hradom Ľubovňa na severe Slovenska predstavuje Múzeum ľudovej architektúry. Tvorí ho súbor ľudových stavieb z okolitých dedín, ktorý spolu s hradom vytvára jedinečnú krajinársky veľmi pôsobivú scenériu. Zhluk vidieckych domov v skanzene pripomína malebnú podhradskú osadu a dokumentuje vývoj ľudového staviteľstva v okolitej oblasti. Sprístupňuje 25 zrubových drevených objektov pochádzajúcich z obdobia od prvej polovice 19. storočia do začiatku 1. tretiny 20. storočia. Okrem roľníckych obytných domov približujúcich tradičnú kultúru bývania a hospodárenia do skanzenu umiestnili i sezónne hospodárske využívané objekty. Súčasťou expozície je napr. aj kováčska vyhňa, hájovňa, škola a vodný mlyn zo Sulína. Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833. Drevený kostol s ikonostasom je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a dodnes sa v ňom pri významných cirkevných sviatkoch uskutočňujú bohoslužby východného obradu. V skanzene ako aj na hrade Ľubovňa sa konajú viaceré zaujímavé podujatia, ktoré návštevu týchto miest oživujú. 

www.muzeumsl.sk

Svadobné fotenie v Ľub. múzeu