Múzeum Červený Kláštor
Kláštor kartuziánov v malebných Pieninách ukrýva gotické skvosty a hodnotné expozície. Možno tu vidieť i mimoriadne vzácny herbár "lietajúceho mnícha" Cypriána z roku 1766.
V srdci malebných Pienin nemožno obísť architektonickú perlu, kartuziánsky kláštor, ktorý vďaka nápaditej červenej streche dostal pomenovanie Červený kláštor. Je to najväčšia a najvýznamnejšia pamiatka v správe Pamiatkového úradu SR.
Z bohatej histórie:
Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom, aby si v blízkej Doline sv. Antona postavili kartuziánsky kláštor. Kláštor okrem mohutných múrov dostal červenú krytinu, ktorá mu priniesla i pomenovanie Červený kláštor. Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. – 16. storočí. Kartuziani patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh. V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. Nepriaznivá politická situácia i lúpežné prepady spôsobili, že kartuziáni Červený kláštor opustili.
V roku 1711 až 1782 v kláštore sídlili kamaldulskí mnísi. Podobne ako kartuziáni, aj kamalduli viedli prísny asketický život. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu plodín, stromov i liečivých bylín. Kláštor postupne zrenovovali a prestavali v barokovom štýle, v ktorom ho obdivujeme dodnes.
Založili tiež lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša najmä počas jej spravovania frátrom Cypriánom (1756 až 1775).
V kamaldulskom období vzniklo v kláštore aj významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, spoluautor prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750. V roku 1782 bol kamaldulský kláštor zrušený rozhodnutím cisára Jozefa II, ktorý kláštory považoval za neužitočné a teda nepotrebné... Kláštorný komplex bol úspešne reštaurovaný v rokoch 1956 až 1966.
Nenechajte si ujsť:
V priestoroch kláštora sa nachádza niekoľko muzeálnych expozícií. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766. Vzácne dielo je viazané v tmavej koži a obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. Pri každej rastline je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky. V druhej časti herbára zaznamenal Cyprián svoje poznatky o chorobách a ich liečbe.
V múzeu môžu návštevníci obdivovať aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy vyrobené v Amsterdame v 17. storočí a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry (tzv. Bratislavská Torkošova lekárenská taxa) z roku 1745.
Súčasťou expozície je gotický Kostol sv. Antona z konca 14. storočia a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora a severného Spiša.
Pred vchodom do kláštora je park, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy. Chráni 19 starých vzácnych líp.
Počas letnej turistickej sezóny ožíva kláštor rozmanitými podujatiami, koncertmi, predstaveniami pre deti a zábavno-náučnými programami pre návštevníkov.
Lietajúci mních Cyprián
Fráter Cyprián pochádzal zo Sliezska a do Červeného kláštora prišiel v roku 1756. Bol všestranne vzdelaný, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou aj kozmológiou. Vďaka nadšeniu pre vedu si vyslúžil prezývku „majster tisícich remesiel”. Liečil odvarmi z bylín a tinktúrami, naprával zlomeniny a púšťal žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí.
Okrem významného diela – herbára v 5 jazykoch – sa preslávil aj údajným pokusom o zostrojenie lietajúcich krídel. Na tých mal podľa legendy zletieť z Troch korún v Pieninách. Jedna legenda hovorí, že anjel jeho odvážny počin potrestal a mních sa zmenil na kamennú vežu, ktorá sa dodnes nazýva Mních. Druhá verzia vraví o tom, že o pokusoch s lietaním sa dozvedela cirkevná vrchnosť, ktorá „čertov lietajúci voz” prikázala spáliť. Udalosť dokumentuje zápis z čias okolo roku 1760 od istého rimavskosobotského profesora:
„Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. ...Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Pán biskup nebol pri exekúcii prítomný, ale nemali sme možnosť ani vidieť mnícha, ktorého odviedli na miesto, odkiaľ už viac neuvidí hory a nebude v pokušení, aby znovu lietal...”
Či je legenda o lietajúcich krídlach pravdivá, nevedno. Isté však je, že Cyprián ako 51-ročný zomrel v Červenom kláštore v roku 1775.
Slnečné hodiny:
V areáli múzea taktiež nájdeme dvoje úplné vertikálne slnečné hodiny. Jednými sú hodiny nachádzajúce sa na stene budovy kláštora. Ich ciferník je znázornený s rímskymi číslicami od piatej hodiny rannej do jednej hodiny popoludní. Miesto umiestnenia tyče ukazovateľa je ozvláštnené maľbou koruny s krížom, z ktorej vychádzajú slnečné lúče smerom k číselníku. Pod ukazovateľom sa nachádza stuha s nečitateľným textom.
Druhé slnečné hodiny nájdeme na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny majú číselník tvorený rímskymi číslicami XI po VIII, čiže od jedenástej hodiny po ôsmu hodinu večer. Výzdobu tvorí na mieste ukazovateľa Slnko so slnečnými lúčmi a symbol Trojice. Cez celú plochu hodín smeruje stuha a šíp. Obe slnečné hodiny sú datované do 18. storočia a vznikli za čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore. Tieto informácie a fotografie nám poskytli zamestnanci Múzea Červený Kláštor. Slnečné hodiny hodnotíme ako vhodne umiestnené a dobre viditeľné pre návštevníka.
Slnečné hodiny. Foto: Lucia...
Viac na: www.muzeumcervenyklastor.sk
Titulná foto: Ladislav Hrivko, fotosúťaž Choď a foť 2017
POZRI TIEŽ:
Cesta minerálnych prameňov
Na severnom Spiši láka turistov aj nezvyčajná Cesta minerálnych prameňov. Turistická trasa spája 12 minerálnych prameňov naprieč celým regiónom. Zahŕňa najvýznamnejšie, ale
Haligovské skaly
Haligovské skaly s rozlohou 63 hektárov sa nachádzajú v prostredí Národného parku Pieniny. Vápencové hrebene, ktoré sa týčia 300 metrov nad údolím potoka Lipník ponúkajú
