Jonáš Záborský sa narodil v rodine drobného zemana. Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a Záturčí v rokoch 1818 – 1821. V roku 1821 nastúpil na nižšie gymnázium v Necpaloch, v rokoch 1823 pokračoval na gymnáziu v Gemeri, v rokoch 1829 – 1832 navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku 1834 na evanjelickom teologickom kolégiu v Prešove.

Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach. V rokoch 1839 – 1840 študoval na univerzite v Halle, v roku 1840 bol chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte koncom roka prijal miesto farára v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímsko-katolíckej cirkvi a v roku 1843 bol znovu vysvätený za katolíckeho kňaza.

Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, ktorá sa mala formálnymi znakmi čo najviac líšiť od češtiny. Odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický.

V rokoch 1843 – 1850 pôsobil ako nemecký kaplán v Košiciach. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadosti slovenského národa. V roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a v rokoch 1850 – 1853 tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni.

Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch, kde pôsobil do konca života. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti. Posledné roky prežil osamotený a označovaný za „národného hriešnika“, zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo. 

Zomrel 23. januára 1876 a pochovaný je pri kostole v Župčanoch.

Pomenované je po ňom divadlo v Prešove.

 

Zdroj: www.geocaching.com