Kamenický hrad
Na vápencovom brale v pohorí Čergov leží zrúcanina Kamenického hradu. Od svojho vzniku v roku 1248 zmenil niekoľkých majiteľov, odolával nátlakom nepriateľov, až v roku 1556 zanikol.
Na vápencovom brale v pohorí Čergov leží zrúcanina Kamenického hradu. Od svojho vzniku v roku 1248 zmenil niekoľkých majiteľov, odolával nátlakom nepriateľov, až v roku 1556 zanikol.
Na pravom brehu rieky Ondava, nad obcou Sedliská, stoja zrúcaniny hradu Čičva. Bol postavený ako strážny hrad na obchodnej ceste do Poľska. Po vojenských nájazdoch a opakovanom
Hrad Brekov, národná kultúrna pamiatka, patrí k hradom, na ktoré sa vďaka obnove a nadšencom opäť vrátil život. Zážitok z návštevy hradu umocňuje nádherný, ďaleký kruhový výhľad na okolitú prírodu.
Na okraji Slanských vrchov, južne od obce Ruská Nová Ves sa nachádzajú ruiny Soľnohradu, ktorý je nazývaný aj Zbojnícky hrad. Dôvod jeho vzniku je veľmi zaujímavý - chránil vzácne
Nad obcou Podhradík sa vo výške 529 metrov črtá národná pamiatka – ruiny hradu Šebeš. Turistov láka nielen spomienka na dávne časy, ale aj zaujímavá archeologická lokalita či krásna slovenská príroda.
Hrad vznikol po vpáde Tatárov v 13. storočí. Patrí medzi prvé hrady na Slovensku, ktroé sa začali opravovať a to hneď začiatkom 19. storočia. Z hradu sú krásne výhľady na okolitú prírodu.
Krivany, šarišská obec v okrese Sabinov, je rodiskom známeho etnológa, folkloristu, zberateľa a pedagóga Jána Lazoríka. Zanietený milovník tradícií zozbieral poklad vo forme
V Bukovských vrchoch, na území národného parku Poloniny, na trase z Novej Sedlice na vrchol Riabej skaly, sa nachádza miesto označované ako Lúka medovej baby alebo Medová baba. Ide o
Thurzov dom je jediným objektom, na ktorom sa zachovala renesančná atika. Na fasáde má sgrafitovú výzdobu – nad oknom druhého poschodia je umiestnený erb Thurzovcov, pod týmto oknom erb
Dom číslo 45 patril v 16. a 17. storočí významnej rodine lekárov a lekárnikov. Je to v Levoči jediná dvojposchodová budova z obdobia gotiky a renesancie. Na čelnej fasáde má bohatú
Levoča bola už v 13. storočí obklopená mohutnými mestskými hradbami, ktoré sa zachovali okolo celého mesta, okrem jeho južnej časti, až do dnešných čias. Až do 18. storočia boli
Na čísle 44 sa nachádza dom významného krakovského kupca Šebestiána Krupeka, ktorý sa v Levoči usadil v prvej polovičke 16. storočia. Z druhej polovice toho istého storočia pochádza
Veľká rohová gotická budova na Mäsiarskej ulici slúžila mestu ako zbrojnica. Bola zreštaurovaná v 30 – tých rokoch tohto storočia a dnes slúži ako depozitár Spišského múzea.
Zvláštny portál Máriássyho domu pripomína orientálny štýl. Takýto renesančný dom s arkádovým nádvorím je typický pre Levoču. Nositeľmi mena, od ktorého bol odvodený názov
Na konci Kláštorskej ulice stojí kostol minoritov, nazývaný tiež Gymnaziálny kostol alebo Čierny kostol. Pochádza z prvej polovice 14. storočia a na jeho stavbu použili peniaze, ktoré
Socha dobročinnosti, ktorá stojí v Mestskom parku predstavuje ženu podávajúcu dieťaťu kúsok chleba. Socha spolu s fontánou boli vyhotovené za peniaze, ktoré mestu daroval na stavbu
Založil ho kapitán Arthur Wildburg a tunajšia vojenská posádka v roku 1835. V tom čase Levoča stratila obchodný význam, na námestí sa prestali organizovať veľké trhy a vďaka tomu sa
Spolu so zlatníckymi dielňami bol časťou komplexu budov v parku. Pôvodne to bola škola, o čom svedčí erb oproti kostolu. V roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa
Poľská brána bola pristavaná k západnému múru kostola a vnútornému pásu mestských hradieb. Pochádza pravdepodobne z 15. storočia. Veža s gotickým priechodom slúžila zo
Pochádza z roku 1656 a zo všetkých zvoníc na Spiši je najviac zmenenou. V roku 1768 ju zbarokizovali a odvtedy je aj pravdepodobne spojená s radnicou. Nemá renesančné zakončenie ani
Levoča bola od 16. storočia až do konca roku 1922 sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806-1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom,
Stredoveký kovový pranier alebo klietka hanby zo 16. storočia sa nachádza pri radnici. Je zdobená kovanými srdcami a ľaliami – symbolmi nevinnosti a lásky.
Mestský dom stojí na južnom okraji námestia, pravdepodobne na mieste bývalého podolínskeho hradu z 15. storočia. Vznikol v roku 1903 prestavbou bývaleho staršieho objektu. V
Renesančnú zvonicu, objekt z roku 1659, začleňujeme k tzv. východoslovenskej renesancii. Dvojpodlažná hranolová stavba je ukončená dvojradovou renesančnou atikou so slepou
Inšpirujte ostatných k návšteve miest, ktoré stoja za to!