Národná prírodná rezervácia (NPR) Pľaša je vyhlásená od roku 1967 na ochranu pôvodného zachovalého komplexu lesných porastov pralesovitého charakteru s výskytom buka a prímesou javora, bresta a jaseňa na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
NPR Pľaša má výmeru 110,80 ha. Nachádza sa v katastrálnom území bývalej obce Ruské (v súčasnosti k. ú. Stakčín). Pôvodné prirodzené lesné porasty buka s prímesou javora horského, brestu horského a jaseňa štíhleho zaberajú najvyššie podhrebeňové svahy pod slovensko – poľským pohraničným hrebeňom a okolie kóty Pľaša (1 162,8 m n.m.). Na samotnom vrchole Pľaše sú bývalé obhospodarované lúky, kde sa zároveň nachádza západná hranica rezervácie. Ide o poloninské lúky s východokarpatskými a východokarpatsko-balkánsko-východoalpskými prvkami viazanými na lúčne stanovištia bezlesia.
V NPR Pľaša dominujú bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy, v nepatrnom zastúpení pri vrchole sa vyskytujú aj javorovo-bukové horské lesy a na spodnom okraji zase lipovo-javorové sutinové lesy. Z hľadiska drevinového zloženia je dominantným druhom buk lesný, ktorý je dopĺňaný predovšetkým javorom horským, iba vtrúsene sa vyskytujú aj brest horský, jaseň štíhly, javor mliečny a jedľa biela. Na rozsiahlejší výskyt bresta v minulosti môže poukazovať pomenovanie Brestového potoka, ktorý tu pramení.
Menej známa lokalita pralesa Pľaša je spolu s ďalšími pralesmi na hrebeni Bukovských vrchov súčasťou multilaterálnej série lokalít karpatských bukových pralesov a starých bukových lesov Európy, ktoré boli v roku 2007 zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Okrajom pralesovej lokality, zároveň okrajom prírodnej rezervácie a slovensko-poľskou hranicou po hlavnom karpatskom hrebeni prebieha značená červená turistická trasa, takže možno do pralesa aspoň z jeho okraja nahliadnuť.
Pôvodný názov vrchu Pľaša údajne pochádza z valašského (rumunského) slova “Pleš” a znamená lysý (holý). Vrch Pľaša ponúka zaujímavý panoramatický kruhový výhľad na okolie. Môžeme odtiaľ pozorovať slovenské hory v diaľavách: ladné krivky Bukovských vrchov, Runiansku kotlinu s obcou Runina, lúky na Ďurkovci, ďalej Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy a poľské Bieščady (Bieszczady). Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené High Tatras a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).
Zdroj: www.nppoloniny.sopsr.sk
For pedestrians: Trasa začína v obci Runina, na parkovisku pri Informačnom centre. Žltá turistická trasa vedie k rázcestníku Pod Vysokou Kýčerou. Tu je možnosť pozrieť si lokalitu Tri studničky, ktorá je vzdialená 5 minút chôdze ďalej po žltej. Pod Vysokou Kyčerou sa trasa napája na zelenú turistickú značku až do sedla pod Ďurkovcom. Ďalej pokračuje smerom na západ po štátnej hranici a červenej turistickej značke až na Pľašu.
Z Runiny až na Sedlo pod Ďurkovcom vedie trasa zároveň s Náučným chodníkom Transgraniczna ścieżka graniczna Wetlina - Rabia Skała - Runina "Nadobnica alpejska"
year-round
