Štíty Levočských vrchov na severe Slovenska dosahujú výšku 1 000 – 1 200 m n. m. (Siminy, Ihla, Repisko, Javorina). Najvyšším pohorím je Čierna hora (1 290 m n. m.).
Levoca Hills nie sú ani vysoké ani veľmi nebezpečné, ale sú vhodným miestom pre tých, ktorí hľadajú čosi neobjavené, divočinu a ticho. Je to veľké, rozľahlé územie a bez civilizácie. Bývalý vojenský priestor prakticky bez infraštruktúry. Sú tiež rajom mtb cyklistov. Je tu množstvo trás, často aj bývalých polorozpadnutých vojenských ciest s náznakmi asfaltu, ktoré už dnes málokto pozná.
Ako Tatry zatienili Levočské vrchy
Z masívneho chrbta flyšového pohoria vybiehajú na všetky strany rázsochy, ktoré bývajú oddelené hlbokými dolinami. Pohorie budujú vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Vlhké doliny Levočského pohoria pokrývajú smrekové lesy s prímesou jedle, na juhu a juhozápade oblasti sa rozprestierajú bukovo-dubové lesy s prímesou jedle. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, ktorý spôsobuje menej zrážok.
Tatári, Nemci, Valasi
S osídľovaním územia začalo slovanské obyvateľstvo v 7., no výraznejšie až v 13. storočí: uhorskí panovníci umožnili po ničivých tatárskych vpádoch usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom. Vplyv baníctva a remesiel stál za vznikom mestských sídel Levoča, Kežmarok a Ľubica. Obce Torysky, Repaše či Oľšavica boli dosídlené v 13. – 15. storočí valašským obyvateľstvom.
