Štíty Levočských vrchov na severe Slovenska dosahujú výšku 1 000 – 1 200 m n. m. (Siminy, Ihla, Repisko, Javorina). Najvyšším pohorím je Čierna hora (1 290 m n. m.).

 

Ako Tatry zatienili Levočské vrchy

Z masívneho chrbta flyšového pohoria vybiehajú na všetky strany rázsochy, ktoré bývajú oddelené hlbokými dolinami. Pohorie budujú vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Vlhké doliny Levočského pohoria pokrývajú smrekové lesy s prímesou jedle, na juhu a juhozápade oblasti sa rozprestierajú bukovo-dubové lesy s prímesou jedle. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, ktorý spôsobuje menej zrážok.

 

Tatári, Nemci, Valasi

S osídľovaním územia začalo slovanské obyvateľstvo v 7., no výraznejšie až v 13. storočí: uhorskí panovníci umožnili po ničivých tatárskych vpádoch usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom. Vplyv baníctva a remesiel stál za vznikom mestských sídel Levoča, Kežmarok a Ľubica. Obce Torysky, Repaše či Oľšavica boli dosídlené v 13. – 15. storočí valašským obyvateľstvom.