Pracovníci Krajského múzea v Prešove – kaštieľa v Hanušovciach pripravili výstavu prezentujúcu zvyčajne nedostupné klenoty z kaštieľskej knižnice. Vernisáž výstavy doplnená o odbornú prednášku prezentujúcu jedinečné tituly z fondu historickej knižnice, zaznamenala pomerne značný ohlas u návštevníkov. Výstavu Ex bibliotheca castelli je možné navštíviť do 17. júna 2022.

Podľa autora výstavy Ondreja Gloda bola knižnica neodmysliteľným priestorom interiéru každého panského sídla. Obsah knižnice naznačoval mnohé o charaktere a osobnosti jej majiteľa. Knižnica zároveň plnila funkciu jedného z hlavných reprezentačných priestorov kaštieľa či kúrie. Šľachtické a meštianske rodiny budovali svoje knižnice systematickým záujmom o modernú literatúru ako aj zberateľským úsilím. Grófska rodina Dessewffy vlastnila okrem iného vo svojom kaštieli v Hanušovciach nad Topľou mimoriadne bohatý fond, ktorý pozostával z niekoľko desiatok tisíc titulov.

Okrem šľachty bola jedným z hlavných predstaviteľov a podporovateľov knižnej kultúry v minulosti cirkev. V našom regióne vykonala mohutné dielo na poli budovania národnej slovenskej spisby intelektuálna a duchovná elita Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Diela evanjelických literátov znamenali vyšší podiel literárneho či bohoslužobného slovenského jazyka v oblasti knižnej kultúry. Katolícka cirkev prispela nemalým dielom v podobe kvalitnej odbornej ako aj laickej spisby najmä v latinskom jazyku. Systematickým budovaním farských knižníc, či už evanjelickými, katolíckymi alebo gréckokatolíckymi kňazmi v priebehu celých storočí, vznikol mohutný súbor vzácnych tlačí, prítomný v priestore nášho regiónu dodnes.

„Cieľom výstavy je do istej miery poskytnúť širokej verejnosti náhľad do bežne neprístupných diel slávnych autorov minulosti,“ hovorí PhDr. Ľuboš Olejník, PhD., riaditeľ Krajského múzea v Prešove.

Tragické udalosti počas II. svetovej vojny však značným dielom prispeli k zániku väčšej časti grófskej knižnice. Necitlivá a nekultúrna iniciatíva politických predstaviteľov spoločnosti v snahe centralizovať či „systematizovať“ historické knižnice spôsobila zánik a deštrukciu obrovského množstva vzácnych diel. Rovnako aj nezáujem spoločnosti o tento dedičný poklad po roku 1989 znamenal nenávratné straty historických titulov. Zlomok z pôvodného mohutného konglomerátu ochránil podľa Gloda učiteľ a vzdelanec Jozef Kolarčík-Fintický.

„Múzejným výskumom v gescii odborných pracovníkov sa do postupne rozširujúceho sa fondu historickej knižnice dostali vzácne tituly z regionálnych farských knižníc ako aj viaceré rodinné knihy, zväčša biblie dedené v rodinách počas dlhých generácií,“ vysvetľuje autor výstavy Ondrej Glod, historik Krajského múzea v Prešove – organizačná jednotka kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou.

Ako ďalej vysvetľuje Samuel Bruss, členovia rodiny Dessewffy patrili medzi elitu uhorskej, ale i európskej spoločnosti čo sa týka vzdelania a kultúry. Tomu zodpovedala aj šírka a kvalita ich knižnice. Návštevníci múzea tak môžu podľa neho spoznať aj jedinečné tituly patriace významnému vojenskému a politickému predstaviteľovi Uhorska v 18. storočí grófovi Štefanovi Esterházymu. Práve jeho bohatá pozostalosť tvorila výrazný podiel na dedičstve jeho nevlastného syna Františka Dessewffyho.

„Diela z osobnej knižnice Štefana Esterházyho predstavujú prierez vojenskou odbornou literatúrou danej doby čo odkazuje na bohatú vojenskú kariéru ich majiteľa. Medzi vzácne vojenské tituly patrí dielo Niccola Machiavelliho De arte militari libri septem teda Sedem kníh o vojenskom umení z roku 1610. Vzdelanie majiteľov knižnice potvrdzujú aj diela Marca Tullia Cicera či Williama Shakespeara z 18. storočia,“ približuje Samuel Bruss, zástupca riaditeľa Krajského múzea v Prešove.

Šľachtickú knižnicu uhorského zemana v 19. storočí približujú podľa Gloda diela z rodovej knižnice urodzenej rodiny Csatáry z Prešova, ktorá obsahuje publikácie v 15-tich jazykoch. V rámci výstavy môže návštevník spoznať aj jednu z najstarších kníh v regióne.

„Ide o teologické dielo talianského renesančného autora Angela Carlettiho z názvom Summa angelica de cassibus constientie. Inkunábula, resp. prvotlač, ako sa nazývajú knihy vydané pred rokom 1500, vydal významný nemecký kníhtlačiar Anton Koberger v Norimbergu v roku 1498. Medzi najvzácnejšie klenoty kaštieľskej knižnice však jednoznačne patrí aj časť Tóry zo začiatku 18. storočia a vzácna biblia z roku 1736 vydaná podľa prekladu doktora Martina Luthera“, dodáva Glod.

Zdroj: Krajské múzeum v Prešove

POZRI TIEŽ: